Dôvod, prečo som sa rozhodol napísať tento článok, je veľmi jednoduchý. Poslednú dobu sa ma veľa ľudí pýta, čo za kameru/foťák si majú kúpiť, či 5Dmark lll, 6D alebo Sony. Kedže som niekoľko rokov točil najprv na Canon 7D a potom na Canon 6D a teraz som asi polroka vlastníkom Sony a7s Mark ll, rozhodol som sa podeliť o moje skromné, čisto amatérske postrehy, bez hlbšieho rozoberania technických parametrov. Možno vám tento članok pomôže v rozhodovaní.

V prvom rade by som rád podotkol že nemám skúsenosť s inými typmi foťákov (ako napr GH4, alebo Nikon), ani s kamerami. Od začiatku pracujem len s DSLR od Canonu a týmto kokrétnym Sony modelom. Preto sa vo svojom blogu budem venovať len týmto konkrétnym modelom a značkám, hoci mi je jasné že výber je oveľa širší 🙂

Najprv sa však stručne predstavím. Vyštudoval som dokumentárnu filmovú tvorbu a venujem sa tvorbe filmu, či už hraného alebo dokumentárneho, tvorbe promo videí, nakrúcam akcie, konferencie, eventy, ale aj napríklad svadby. Občas čo to pofotím, ale lepsšie sa cítim pri tvorbe videa.

Pamätám si, ako si kamarát kúpil Canon 7D a začal na ňom točiť videá (teraz má SONY a7S :D). To bola tá éra keď zrazu DSLR bola tá ‘najlepšia’ voľba pre filmára z dôvodu cenovej dostupnosti, možnosti výmeny objektívov, malej hĺbke ostrosti ale aj praktickej veľkosti a výkonu za nízkeho osvetlenia. Samozrejme netreba zabudnúť na fakt že za pomerne prijateľnú cenu si mal fotoaparát a kameru v jednom. Pre mňa bol ešte jeden dôvod a to rýchlosť a jednoduchosť ovládania.

Vtedy boli veľmi obľúbené práve DSLR od Canonu. Ak nejaký užívateľ urobil upgrade, bolo to väčšinou práve z crop na fullframe, ale ostal verný svojej značke. Technika však rýchlo napreduje a odrazu malá hĺbka ostrosti už nebola všetko. Éra neostrých obrazov skončila. (tak zvyknem označovať obdobie, kedy sa zrkadlovky s možnosťou natáčania videa dostali do rúk širšej verejnosti a posadnutosť malou hĺbkou ostrosti sa vyostrila až do takej miery, že každý točil bez rozmyslu na otvorenú clonu bez schopnosti uostriť scénu, čo malo za následok len občasnú ostrosť v obraze, pričom 90% scény bol neostrý. Ale samozrejme vtedy to vyzeralo cool :))

Odrazu však bolo full hd málo, rovnako ako aj 50fps. A ľudia zistili že nie hĺbka ostrosti ale dynamický rozsah je dôležitý. A čo sa týka kvality ako aj možnosti coloringu, DSLR stále v tomto smere zaostávala za profi kamerami. Začala sa objavovať nová rada ‘indie kamier’, ktorá presne toto ponúkala, nevýhoda však bola vyššia cena. Objavili sa však konkurenčné značky, ktoré toto pochopili. A tým myslím napríklad aj Sony.

Sony začalo ohromnou rýchlosťou púšťať jeden foťák za druhým. Priblížilo 4K rozlíšenie a slowmotion obyčajnému zákazníkovi. To bolo niečo v čom Canon jednoducho nedokázal v danej cenovej kategórii konkurovať. S vysokým rozlíšením a slowmotion (pri niektorých fotoaparátoch až do 960fps) prišli picture profily. Snaha priblížiť sa filmovému obrazu už zrazu nebola len o hĺbke ostrosti a rozlíšeniu, ale aj o dynamickom rozsahu a možnosti color gradingu. Práve spomínané picture profily toto umožnili.

 

Teraz by som vám rád priblížil dôvody, vďaka ktorým som dnes majiteľom už nie Canonu ale Sony fotoaparaátu.

1. Profily

Sony a jeho slog-2 alebo slog-3. Objavili sa diskusie, kde sú tieto profily označované len za marketingový ťah. Ako som spomínal na začiatku, niesom žiaden technik ani profesionál, ktorý sa do problematiky vyzná, preto píšem len svoje pocity a osobný názor zo skúseností. Podľa mňa tomu tak nieje. Je jasné že picture profil samozrejme nemôže zvýšiť dynamický rozsah, umožňuje ho však lepšie využiť. Práve absencia raw formátov vo videu pre fotoaparáty (s výnimkou použitia Magic Lanternu na kokrétnych modeloch Canon) je najväčšia nevýhoda. A práve spomínaný slog ju pomáha do určitej miery riešiť. Samozrejme nie kvalitou. 8bit bude vždy len 8bit a nie 14bit, ale odomyká nové možnosti práce s obrazom.

Dovolím si jednoducho popísať ako profil podľa mojích skúseností pracuje. Základna hodnota iso je vyššia ako pri bežných profiloch a to kokrétne iso 1600 pri slog-2. Všetko toto nazbierané svetlo je následne použité do tmavých a stredných partií obrazu a pomáha tak dorovnať svetelnú úroveň práve k najvyšším partiám. Tak sa dosiahne expozícia, v ktorej sú viditeľné všetky tri časti: shadows, midtones aj higlights. Dostávame akýsi flat profil. S kombináciou zníženého kontrastu, saturácie a intenzity čiernej je to akýsi slabí odvar a alternatíva k raw formátu. Tento profil nám teda ponúka akoby vačší dynamický rozsah a zároveň aj oveľa väčšie možnosti coloringu ako bolo napríklad pri základných profiloch u Canonu.

2. 4K

(primárne točím full hd, 4K mi však umožní v postprodukcii spraviť výrez o 50%, čím mám vlastne dva zábery v jednom. Vačšinou využívam pri výpovediach protagonistov na kameru, strihám celok/detajl)

3. 5-osový stabilizátor priamo vo foťáku

(tým pádom mám všetky objektívy stabilizované, môžem točiť z ruky aj na dlhších sklách)

4. Výklopný displej + viewfinder aj pri točení videa

5. Možnosť prepínania medzi fullframe a crop režimom

často využívam keď mám pevné sklo, nemám čas meniť obektív, jednochu prepnem na crop)

6. 100fps na full hd

(režim sa však prepne na crop)

7. Výkon za nízkeho osvetlenia

(použiteľný na mojich testoch až do hodnoty iso25 600, väčšinou mi dáva možnosť viac pricloniť a priblížiť sa kamere aj za horších svetelných podmienok)

8. Možnosť zoom aj počas nahrávania.

(kontrola ostrosti aj počas nahrávanie s možnosťou posúvania výrezu)

9. Peaking level

(nastavnie farby a intenzity)

 

Samozrejme časom sa objavili aj nevýhody na ktoré si však človek zvykne, predsa ich však spomeniem:

 

1. Absencia zrkadla

Ak často meníte objektív, prach sa dostáva priamo na snímač, ktorý nieje chránený zrkadlom. Každá jedna smietka prachu alebo malá špinka je vo videu viditeľná. Často musím snímač čistiť, skoro po každom menení skla. Naštastie foťák disponuje funkciou clean sensor , ktorá snímač roztrasie a väčšina prachu z neho opadá. Treba však počítať s dodatočným dočistením.

2. Malé baterky

Asi o polovicu menšia kapacita ako baterky na Canon zrkadlovkách. Na jeden natáčací deň ich miniem asi 5-6, na Canone mi stačili aj 2-3.

Nabitie Sony bateriek trvá dlhšie ako nabitie Canon bateriek, odporúčam mať aspoň 4kusy a dve nabíjačky, prípadne dokúpiť externú batériu.

3. Slowmotion funguje iba na crop režime

4. Video funguje primárne len v režiime video

U Canonu to bolo v hocijakom inom režime, čo umožňovalo okrem nakrúcania scénu hneď aj odfotiť. Na Sony treba prepnúť režim z videa na iný, aby sa dala spraviť fotografia, čo nieje veľmi praktické.

5. Dlhšie formátovanie karty.

To je len taká maličkosť ale predsa ju spomeniem, naformátovanie 64gb karty trvá niekedy aj 30 sekúnd,

Canon to zvládol do 5 sekúnd.

6. Audio rec level nemá možnosť auto, iba manuálny.

7. Príšerný zvuk bez pridania externeho mikrofonu.

Ďaľšia veľmi dôležitá vec sú objektívy. Ako majiteľ Canonu, mám niekoľko skiel s Canon bajonetom. Som s nimi spokojný a preto bolo pre mňa najvhodnejšie riešenie redukcia z Canon na Sony.

Máte na výber 3 druhy:

1. bez schopnosti prenosu informácii medzi telom fotoaparátu a objektívu

2. bez schopnosti prenosu informácii medzi telom fotoaparátu a objektívu so zabudovaným variabilným ND filtrom

3. so schopnosťou prenosu

 

Vybral som si tretiu možnosť. Nechcel som kupovať nové sklá a keďže moje staré nemali manuálnu clonu, potreboval som zabezpečiť komunikáciu medzi objektívom a telom fotoaparátu. Je to zároveň aj tá najdrahšia možnosť (s výnimkou speed bostera).

Tu by som chcel podotknúť že prichádzate o možnosť rýchleho autofocusu. Na mojich sklách trvá zaostrenie objektu vo foto režime niekedy aj 6 sekúnd.

Preto je dôležité si uvedomiť na čo kokrétne fotoaparát chcete používať. U mňa je fotografia len hobby, preto mi manuálne ostrenie nevadí.

Ak však máte v pláne aj fotiť, zvažoval by som objektívy so Sony bajonetom.

 

Keď zhrniem všetky tieto výhody a nevýhody, so svojou voľbou som spokojný. Vďaka konkrétnemu modelu Sony som schopný točiť ľahšie (výklopný displej a stabilizácia + 4K) a hlavne rýchlejšie (veľkosť fotoaparátu, váha, možnosť prepínania medzi fullframe a crop režimom, stabilizácia mi umožní natočiť scénu z ruky a ušetrí čas potrebný na nastavenie statívu).

Ak sa teda rozhodujete konkrétne medzi Canonom a Sony, dúfam že tento článok vám pomohol v rozhodovaní. Samozrejme Sony ponúka viac modelov s podobnými parametrami, treba si však uvedomiť čo je vaše zameranie a čo budete s foťákom robiť. 🙂